PREČO JE MI TAK ZIMA?

            Možno poznáte ten vtip z detstva, banálnu anekdotu: Malé ľadové medvieďa sa pýta maminky, či je naozaj ľadovým medvieďaťom. Maminka prisvedčí. A mláďa sa pýta ďalej, či aj dedko a babka boli ľadovými medveďmi a či sú ľadovými medveďmi aj jeho maminka a jeho otec. Mamka vždy súhlasne zabručí. Po chvíli sa medvieďa opýta opäť: „A prečo mi je taká zima?“
            Aj my sa môžeme pýtať podobne: prečo je všade okolo nás taká treskúca zima? Zima vzťahov, chladný nepokoj samoty, mráz duše? Keď toľkí navôkol sa zdajú byť spokojní a zabývaní vo svete ako v útulne vyhriatej domácnosti?
            Bože, som ja človek? Sú moji rodičia a prarodičia synovia a dcéry človeka? A ak sme teda všetci ľudia, tak prečo je nám tu taká zima?

(zdroj: Marek Orko Vácha, Příběhy z jiného vesmíru, str. 16-19, krátené)